Hlavný technológ bol aj veľký vinár a labužník. Prvýkrát v živote na Západe na služobnej ceste okamžite v prvý podvečer vyrazil do potravinového nákupného centra. Zo dvakrát ho s obrovským vozíkom bolo možné z diaľky zazrieť za stále vyššou naloženou haldou vecí, až ho nebolo vidno vôbec, hoci technológ bol mohutný chlapík.
Po hodine červený a spotený obišiel pokladne, vozík mal prázdny. Všetko vyhádzal, kde sa dalo. Spotený nadával ako najatý.
„Jedno som vybral, druhé vyhodil a zase tam mali iné, a čo ja viem, lepšie alebo horšie? A potom zase inakšie a čil už nemám šajnu, čo je čo a čo chcem, šak mám len hlad a nemám nič!“ – zúfal si a zúril zdatný riadiaci pracovník a našinec s vinohradom a dvoma prasiatkami v roku 1978 za oceánom.
