Irvin D. Yalom, Ako som sa stal sám sebou, preložil Vladislav Gális, Premedia 2018.
Yalomova životná bilancia je sympatická – mnohí čitatelia zatúžia po tom, aby raz mohli na svoje životy spomínať s podobnou eleganciou. Elegancia nie je výsledkom autorovho maskovania. Mohol by sa o to pokúsiť. Psychiatri sú predsa odborníci na odhaľovanie cudzích tajomstiev a zakrývanie tých svojich.
Hoci Yalomov život nebol skúpy na uznanie a slávu, v knihe spomienok emeritný profesor psychiatrie Stanfordovej univerzity s veľkou prostotou priznáva aj staré zranenia. A láskavosť, ktorú počas profesionálnej kariéry venoval svojim pacientom, vie vo finále svojho života nasmerovať aj voči sebe samému. Takto vyzerá umenie života i umenie návratov.
Syn emigrantov z východnej Európy vyrastal v pomerne chudobných pomeroch. Presadil sa usilovnosťou, ale vie, že „keď človek stvorí sám seba, má dôvod na obrovskú hrdosť, a predsa ho to vedie aj k pocitu, že mu chýbajú základy“.
Veľa nadaných detí prisťahovalcov žije s vedomím, akoby boli lekná vyrastajúce v močiari. Krásne kvitnú, no bez hlbokých koreňov. Nešlo iba o kultúrnu identitu syna prisťahovalcov do Ameriky. Ďalšie Yalomove zranenia patria do množiny univerzálnych ľudských skúseností.
Doma bol rušiteľom pokoja. Matka preňho nemala dobrého slova. Keď ju niečo rozrušilo, hľadala vinníkov. Mladému Irvinovi vyčítala, že neposlušnosťou a neúctou priviedol otca do hrobu. Celý život počuje matkin výkrik „Ty si ho zabil!“, hoci otec po kritickom záchvate žil ešte dvadsaťtri rokov.
Vzťah s matkou zostal pre Yaloma na celý život otvorenou ranou. Neláskavá a negatívne zmýšľajúca matka sa mu nakoniec stala jedným z podnetov pre kariéru lekára prinášajúceho pacientom útechu a empatiu. Yalomove spomienky na detstvo sú bolestivé aj pre „širšie“ okolnosti. Cítil sociálne vylúčenie, lebo bol jediným bielym dieťaťom v černošskej štvrti a jediným židom v kresťanskej komunite.
Ozajstný spisovateľ
Yalom sa stal slávnym vďaka odvahe spojiť terapeutické skúsenosti s literárnym talentom. Píšuci psychiater nespadol z neba. Začalo sa to knižnicou, z ktorej každú sobotu privliekol domov batoh šiestich kníh (maximálny počet požičaných kníh). Osamotený, ale i odhodlaný chlapec zvládol cestu samouka.
