Autor je poľský spisovateľ a novinár
Kedysi býval Západ obhajcom a zástancom práv tých, čo trpeli nevýhodným zemepisným usporiadaním po druhej svetovej vojne. Túto úlohu hrával prinajmenšom na územiach, kde súperil so Sovietskym zväzom a neskoršími postsovietskymi autokraciami, ktoré vznikli z chaosu po skončení studenej vojny v 90. rokoch.
Západ pomohol zvrhnúť komunizmus v tomto regióne a jeho pozostatky, ktoré sa snažili prežiť v Rusku a Srbsku. Obhajoval práva kosovských Albáncov, bosnianskych moslimov a Chorvátov napádaných Srbmi.
Predtým bol najväčším obrancom obyvateľov východného bloku a všetkých národov, ktoré sa chceli oslobodiť spod sovietskej nadvlády.
Dnes je situácia diametrálne odlišná. Pozíciu legendy a zdanlivého rebela, ktorý brojí proti zakonzervovanému a zastaranému usporiadaniu, prebralo Rusko.
V tejto úlohe sa Kremeľ snaží narušiť, alebo priam zničiť (čo je nemožné), systémy založené Západom. Rusko môže toto usporiadanie len zneužiť, lebo vie – až pridobre –, že v porovnaní so Západom sú jeho zdroje a kapacity obmedzené. Dokazuje však, že revolučná taktika mu dokonale sadne. V očiach ľudí, ktorí nie sú veľmi spokojní so západným poriadkom, hrá Rusko rovnakú rolu, akú hral v minulosti Západ.
Apoštol slobody
Zatiaľ čo Ronald Reagan a George H. W. Bush valcovali Sovietsky zväz – ktorý už bol na pokraji rozpadu –, Rusko sa snažilo zareagovať zakročením proti štátom, ktoré vytvoril Západ.
Podarilo sa mu odtrhnúť Podnestersko od Moldavska (spolu s väčšinovým po rusky hovoriacim obyvateľstvom) a takmer uspelo s rovnakými snahami v Gagauzsku. Toto moldavské územie obýva turecká menšina, ktorej etnickú vlajku niesli – tak ako aj v Podnestersku – po rusky hovoriaci „Sovieti“. Nevedeli prijať moldavské usporiadanie a v etnickom profile nového štátu videli stelesnenie nacionalizmu.
V Litve sa Moskva snažila zopakovať rovnaký scenár pri poľskej menšine. No Poľský národno-územný región, ktorý sa mal stať autonómnou oblasťou v juhovýchodnej Litve a vyhlásil sa ňou v roku 1990, nedostal podporu poľskej vlády.
V Poľsku vtedy vládla prvá nekomunistická elita predstavujúca liberálnejšie krídlo bývalej demokratickej opozície zastávajúcej západné ideály. No v Litve Poľský národno-územný región, ktorý sa v Poľsku nikdy netešil veľkej obľube, stále vnímajú ako šancu, ktorú proruská poľská menšina prepásla.
