Rozpakom pri schvaľovaní jednorazového štátneho sviatku pri príležitosti stého výročia vzniku Československa možno rozumieť.
Vlastne je pre naše moderné dejiny typické, že spoločnosť je pri hodnotení vzniku súčasnej či minulej štátnosti rozčesnutá na dve polovice.
Niežeby niekomu prekážalo samotné Československo alebo naopak nezávislé Slovensko, ale ich tvorivú ideu považuje za vážny problém. Preto vymýšľame, ako sa k Československu prihlásiť s výhradou vo svedomí.

Terajšiu republiku nám založili vyšinutí národniari s politickými podnikateľmi, tá predchádzajúca zasa predstierala československý národ.
Čím jej tvorcovia nechceli povedať, že neexistuje český národ, ale že ten slovenský je pokračovaním českého, akurát na donedávna uhorskej hrude.
Je to veľmi podobné, ako keď Putin hovorí o Rusoch a Ukrajincoch ako o jednom národe – tiež nevraví, že nieto Rusov, ale že Ukrajinci sú len nedovyvinutí Rusi, ktorí sa ako zanovité deti bránia láskavému objatiu metropoly.