Udalosti, ktoré sa odohrali pred 73 rokmi na Texeli, symbolizujú absurdnosť vojny. Ešte aj niekoľko dní po nemeckej kapitulácii v druhej svetovej vojne bojovala skupina Gruzíncov proti Nemcom o holandský ostrov, ktorý nikto nepotreboval. Ich príbeh vošiel do dejín ako posledná bitka v Európe.
Adolf Hitler bol už niekoľko dní mŕtvy, Heinrich Himmler na úteku pred Spojencami a nad Ríšskym snemom v Berlíne viala sovietska vlajka. Generál Alfred Jodl podpísal 7. mája bezpodmienečnú kapituláciu nemeckých vojsk a zaviazal sa, že na druhý deň hodinu pred polnocou Nemci prestanú klásť odpor.
O niekoľko dní neskôr utíchli boje v Sudetách, severnom Taliansku, v Slovinsku, na Gréckych ostrovoch aj pri Rižskom zálive. Vojna v Európe sa skončila. Teda nie celkom. Na malom kúsku zeme v Severnom mori sa strieľalo ďalej.
Povstanie Gruzíncov na holandskom ostrove Texel, opradené legendami, dodnes fascinuje milovníkov vojnovej histórie.
Zajatci a zradcovia
Päť rokov sa vojna malému holandskému ostrovu (široký sedem a dlhý dvadsať kilometrov) vyhýbala. Na Texeli boli početné nemecké okupačné jednotky a ostrov bol ako súčasť atlantického valu posiaty bunkrami, ale život tu plynul relatívne pokojne.
Vo februári 1945 prišli na Texel príslušníci 822. gruzínskeho pešieho práporu, v ktorom bolo 800 Gruzíncov a 400 Nemcov. V nemeckých uniformách bojovalo počas druhej svetovej vojny najmenej tridsaťtisíc Gruzíncov.
Len malá časť z nich boli presvedčení antikomunisti alebo nacionalisti. Väčšinou išlo o zajatcov z radov Červenej armády, ktorí (ne)mali na výber. Buď budú zápasiť o holý život v niektorom z koncentračných táborov, alebo bojovať so zbraňou v ruke, ale na opačnej strane.
