Nitrania, ktorí zabili Ľudmilu Cervanovú, dokázali dvakrát vyliezť cez okno príležitosti a ujsť spravodlivosti. Prvýkrát ich chránili rodinné konexie, starý dobrý stranícky matrix. Druhýkrát ich podržali antikomunistické kruhy. K tomuto paradoxu sa dopracoval novinár Martin Hanus.

Zhrnul dôkazy a rozhovory, ktoré ho presvedčili, že on a kolegovia z .týždňa sa mýlili, keď sa nitrianskej partie zastávali. Ukazuje, ako sa zo zlatej režimovej mládeže mohli stať akože obete komunistickej mašinérie.
Môžeme povedať, že také boli časy. Taká bola spoločenská objednávka v antikomunistických kruhoch, kde len ťažko niesli plynulý presun elít z jednej doby do druhej. A všeobecnú mľandravosť urobiť silné gesto, porátať sa s minulosťou aspoň symbolicky.
Ako na potvoru pri jednom takom presune elít sami asistovali, keď bránili Nitranov, venovali im priestor a upevňovali ich dobrú povesť.