Híd si zrejme spočítal, že trochu autonómnej politiky a sebavedomejšieho správania strane neuškodí. Odvážil sa povedať „nie“ dôchodkovému stropu, čo je pozícia, ktorá Fica s Dankom celkom zaskočila.
Zvyk na Bugára, ktorý nereptá, už bol takmer ako železná košeľa. A teraz toto.
Fakt, že Bélovi sa revanšujú pri nejakej menšinovej záležitosti, ich nijako nezbavuje veľkej nepríjemnosti zháňať hlasy do ústavnej väčšiny v opozícii.

Vzhľadom na vzťahy sú vo vysoko nezávideniahodnej situácii. Aby našli cestu k Matovičovi a spol., musia prekonať blok v hlave, pričom predstava, že ten ich potom pošle do teplých krajín, je takmer na samovraždu.
Šťastím Smeru a SNS môže byť, že ani opozícia nemusí chodiť po populizmus k susedom.
Kollár a ďalší, ktorým sudičky odopreli pocit zodpovednosti (nielen) k fiškálnej budúcnosti a demografii, už majú nábeh podľahnúť volaniu sirény.
Väčšmi než na ich zdravý rozum sa dá spoľahnúť asi na to, že do 90 – ak teda Híd vydrží v odboji – to nedajú.