Spôsob, akým sa v Írsku vyjadrili k uvoľneniu potratovej legislatívy, sa nedá nazvať váhaním. Íri prišli k urnám vo veľkom počte – v značne vyššom než v roku 1983, keď si zákaz interrupcií vypýtali.
A v hlasovaní za zmenu dvojnásobne prevýšili tých, čo si želali zotrvanie pri terajšej úprave.

Prípad Savity Halappanavarovej z roku 2012 názorne – tragicky – ukázal, že prísna legislatíva prikrýva rozhodnutia, keď lekári musia prihliadať na ústavný zákaz, a nie na pomoc pacientke.
Tvrdenie zástancov práv nenarodených detí, že sú za život, tak prestalo znieť uveriteľne.
Navyše konzervatívci radi používajú výčitku, že liberáli dokážu pretlačiť svoje, len keď obídu ľudové hlasovanie. Že nevstupujú do polemík, ale diktujú cez súdy či byrokraciu. Íri však už dvakrát ukázali (v 2015 kývli zväzkom rovnakopohlavných párov), že spoločnosť si dokáže vypýtať aj veľmi liberálne zmeny. A prejsť predtým férovou a poctivou debatou.