Výraz slniečkar sa pociťuje ako pejoratívny. Je to zbytočná vzťahovačnosť, keďže má svetonáhľadový obsah, ktorý nie je urážlivý.
Povedzme „optimista bez dôvodu“, čo pôvodné české „sluníčkář“ celkom vystihuje.

V plnej paráde sa takto predviedol Guy Verhofstadt. Svoju stať „ako zachrániť iránsku dohodu“ stavia liberálny guru z Európskeho parlamentu na želaniach a predstavách, s ktorými pre potreby svojho tvrdenia nakladá ako s naplnenými.
Napríklad: „Európska únia musí využiť okamih a aplikovať v súvislosti s Iránom širšiu stratégiu, ktorá iránskych lídrov presvedčí, že musia upokojiť legitímne obavy (....)“ Táto špekulácia konštruktívnej budúcnosti ignoruje reálnu politiku režimu ajatolláhov, ktorou je imperialistický projekt zvyšovania vplyvu na Blízkom východe a zničenia Izraela.
Verhofstadt (si) navráva, že ak EÚ bude mať dobrú stratégiu, Teherán upustí od vývoja balistických rakiet, len aby upokojil obavy. Štyridsať rokov náboženského režimu ukazuje, že očakávanie je iracionálne, neodôvodnene optimistické, čo však – a tu je problém – nebráni básnikovi tvoriť z falošnej premisy politiku.