Rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Gaulieder je jednoznačné. Rovnako jednoznačne je určený vinník, ktorý porušil jeho ústavné právo - Národná rada SR. Nik iný ako parlament nemôže neústavný stav napraviť. Parlament má však prázdniny. Jeho predseda zase nemá odvahu zvolať schôdzu a zatiaľ sa nenašlo ani 30 poslancov-demokratov, na žiadosť ktorých je povinný ju zvolať. Reakcie koaličných poslancov na rozhodnutie súdu nedávajú nádej, že parlament zruší predmetné uznesenie. Zo strany vládnej koalície neexistuje vôľa dodržiavať a rešpektovať ústavu. Parlament sa ani doteraz nijako nenamáhal uvádzať do súladu s ústavou množstvo častí protiústavných zákonov. Po pol roku však tieto automaticky strácajú platnosť. V tom je rozdiel od uznesenia NR SR, ktorá "iba" vzala na vedomie správu výboru o vzdaní sa funkcie poslanca. Akosi automaticky neplatí, že protiprávny stav by mal byť čo najskôr napravený a opätovne nastolená vláda zákona.
Medzi argumenty poslancov vládnej koalície, paradoxne, patrí aj to, že nik, ani Ústavný súd ich nemôže donútiť, aby nehlasovali podľa svojho najlepšieho presvedčenia. A sú naďalej presvedčení, že ústavné právo Gauliedera porušené nebolo. Nerešpektujú čl. 124 ústavy - Ústavný súd je orgánom ochrany ústavnosti - ale dovolávajú sa čl. 73 tej istej ústavy - poslanci vykonávajú svoj mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia. Zavádzajú výberový systém. A porušujú svoj sľub dodržiavať celú ústavu aj ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.