Autori sú vysokoškolskí pedagógovia
Pravda a lož sú morálne kategórie, ktoré sa v internetovom prostredí dostali do konfliktu s technologicky otvoreným modelom komunikácie digitálneho prostredia. Anonymita internetu a pohyb informácií v tomto slobodnom (alebo neregulovanom?) prostredí vyvoláva problém nielen pri ochrane súkromia, ale aj vo verejnom priestore výrazne ovplyvňujúc dokonca globálne trendy, politiku a medzinárodné vzťahy.
Diskusie o konšpiračných teóriách, hoaxoch, pravde a lžiach, ktoré sa šíria internetovým prostredím, ukazujú, že sme kdesi pri vzniku internetu opomenuli ľudskosť. V dobrom aj zlom. Predstava, že internetová komunikácia bude prebiehať v medziach slušnosti, korektnosti a pravdivosti, a preto netreba nastavovať žiadne redakčné pravidlá, regulatívy, sa ukázala ako idealistická.
Ako v každej revolúcii, aj v tej digitálnej vznešené ideály rovnosti, slobody a bratstva valcuje realita obchodu, manipulácie, túžby po moci, násilia, škodoradosti, závisti až nenávisti.
Súčasný vývoj sa podpisuje na oslabovaní demokracie, podľa názoru odborníkov dnes pracujeme doslova na svojej sebadeštrukcii, ktorej sa dá vyhnúť, iba ak budú médiá aj otvorená komunikácia podliehať morálnym regulatívom.
Ale tieto morálne regulatívy musíme nastaviť nie v digitálnom prostredí, lež vo verejnom priestore, v médiách, školstve, a aj v politickej reprezentácii.
Akademici a praktici
Fakulta masmédií PEVŠ v Bratislave sa rozhodla posunúť akademické i mediálne debaty o digitálnom prostredí, kybernetickej prítomnosti a obavách o budúcnosť na novú úroveň a pod názvom Pravda a lož: Sloboda slova v kontexte moderných technológií pozvala 25. mája 2018 na svoju pôdu do diskusie zástupcov nielen akademickej obce, ale aj predstaviteľov aktívneho mediálneho prostredia.
Akademická debata má len vtedy zmysel, ak sa vedecké spochybňovanie, otázky, interpretácie a kritický pohľad prenesú aj do praxe.
Digitálny vek vytvára obrovské posuny v mocenských vzťahoch medzi jednotlivcami, štátmi a organizáciami a vyvoláva oprávnené obavy o osud jednotlivca, charakter občianskej spoločnosti i vzťah k základným právam a demokratickým zásadám.
Technologický pokrok ukázal diery v demokratických ideáloch, recesia demokracie, o ktorej dnes hovoríme, vyplýva aj do ovplyvňovania miliónov ľudí pomocou zdanlivo nevinných technológií sociálnych sietí. Rovnostárstvo informácií sa však dá – ako to vidíme aj na viacerých prípadoch manipulácie s voľbami – mocensky zneužiť.
