Autor pôsobí v Historickom ústave SAV
Veľká väčšina európskych politických lídrov ostro kritizovala rozhodnutie administratívy Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom, ktorá zmrazovala jeho program na výrobu jadrových zbraní na desať rokov. Navyše medzinárodní inšpektori opakovane potvrdzovali, že Irán spomenuté zbrane nevyvíja.
No Spojené štáty, resp. minimálne tzv. jastrabi sa nedívajú na iránsku otázku iba prizmou jadrových zbraní, ale vnímajú ju v širších súvislostiach geopolitiky Blízkeho východu a rivality medzi Iránom a Saudskou Arábiou o regionálnu dominanciu, odetej do náboženského súperenia medzi sunnitmi a šiitmi.
Po katastrofálnej americkej invázii do Iraku sa Iránu v tejto väčšinovo šiitskej krajine, kde operujú milície pod vplyvom Teheránu, podarilo získať významný vplyv. Podobne dopadol neúspešný pokus o zosadenie sýrskeho vodcu Bašára Asada, ktorý sa opiera o iránske jednotky, ale aj významnú podporu Ruska. Týmto si Irán vytvoril pásmo krajín, ktorých kontrola mu zabezpečí strategický prístup k Stredozemnému moru.
Posledným z mozaiky štátov dôležitých pre Irán v tejto oblasti je Libanon, kde jeho záujmy presadzuje militantné hnutie Hizballáh. Vo všetkých týchto krajinách sa Iránu podarilo významne limitovať vplyvy skupín podporovaných Saudskou Arábiou.
Studená vojna na Blízkom východe
Súčasťou studenej vojny na Blízkom východe, ako súperenie medzi Iránom a Saudskou Arábiou niektorí nazývajú, je aj vojna v Jemene, o ktorej sa u nás takmer nehovorí napriek alarmujúcim správam z regiónu o prebiehajúcej humanitárnej katastrofe. V prvej fáze tohto konfliktu, ktorý má však hlbšie korene, išlo od roku 2014 o občiansku vojnu, ktorá dostala medzinárodný rozmer v nasledujúcom roku. Vtedy sa do konfliktu priamo zapojila koalícia krajín na čele so Saudskou Arábiou s cieľom poraziť Iránom podporovaných husíjskych povstalcov (a zároveň šiitov) no bez väčšieho úspechu. To iba zväčšuje obavy Rijádu, že ho obkľúčia štáty s proiránskymi režimami.
