Autor je politológ a hovorca ZMOS
Avizovaná novela zákona o politických stranách chce odstrániť stav, v ktorom sa zo strán stáva politická komodita. Prepisovanie majiteľa značky, prípadne ich využívanie na kradnutie hlasov silným konkurentom nemá nič spoločné s tým, čo sa od nich v demokracii očakáva. Ani prijatie novely s výraznou podporou naprieč parlamentom automaticky neznamená, že bude lepšie. Treba pokračovať ďalej.

Politické strany nemôžu byť exkluzívnymi klubmi ani gangmi. Musia sa otvoriť členskej základni a mali by sa etablovať na každej úrovni moci. Tak ako pre svoj úspech potrebujú voličov, tak pre svoju kvalitnú činnosť musia mať naozajstnú členskú základňu.
Hra na dobrotu
Nepozerajme sa na to, čím sú, ale aj pod tlakom avizovaných legislatívnych úprav sa treba zamyslieť nad tým, čím by mali byť. V tomto duchu by sa mala niesť celá diskusia. Ak dnes niektorí politici hovoria, že chcú zaviesť zverejňovanie faktúr či zmlúv, je to lacná hra na dobrotu.
Úvahy o tom, že funkcionár strany by zo zákona nesmel v určitom období obsadiť stranícku funkciu v ďalšej strane, zrejme narazí na ústavu. Omnoho dôležitejšie ako tieto úvahy je to, aký komfort vytvoria partaje pre vnútrostranícku demokraciu. Pozornosť si zaslúži zdroj straníckej moci. Či bude pochádzať od členov, alebo úzkeho vedenia, a či úspech na dolných priečkach, na úrovni regiónov, bude výťahom do vyšších poschodí. Otázkou budúcnosti je aj neúspech v komunálnych a regionálnych voľbách, ktorý by mal diskvalifikovať regionálnych funkcionárov. Lebo práve na svojom ihrisku zažili prehru.