Autorka pôsobí v Ústave štátu a práva SAV a na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
Minister spravodlivosti predstavil koaličný návrh úpravy výberu sudcov a sudkýň Ústavného súdu. Ide podľa neho o dynamický dokument, ktorý sa môže zmeniť. A aj by sa mal. Minimálne v troch veciach, ak si dáme skromné ašpirácie návrh škrtať, nie dopĺňať a prepisovať. Vo viacerých, ak chceme výber ústavných sudcov a sudkýň viac posunúť správnym smerom (prstom sa dá ukázať napríklad na návrh skupiny 38 právnikov a právničiek). Venovať sa budem len tým trom potrebným škrtom.
Ako východisko treba pripomenúť, že novela by mala reflektovať to, načo nám Ústavný súd slúži a kde sú v súčasnej praxi výberu osôb a obsadenia problémy. Iste, po dlhodobejšom reputačnom sebapoškodzovaní Ústavného súdu (už tu je jeden problém) je ťažšie odlíšiť to, čo Ústavný súd robí, od toho, čo robiť má.
Všeobecne uznávaná osobnosť
Kiska označil koaličný návrh na voľbu ústavných sudcov za podpriemerný Čítajte Zmena výberu navrhovaná koalíciou je nesená viacerými novelami. V ústave sa navrhuje zakotviť novú kvalitatívnu požiadavku na sudcov a sudkyne. Má ísť o všeobecne uznávanú osobnosť v oblasti práva, ktorá spĺňa predpoklady dávajúce záruku, že funkciu bude vykonávať riadne.
V istom zmysle to je, alebo by mala byť, samozrejmosť. Realita nás však poúča o dôležitosti zakotvenia aj toho, čo sa javí ako samozrejmé. A to aj preto, že inštitucionálna legitimita Ústavného súdu je v súčasnosti znížená a musia ju tak zvýšiť samotní sudcovia a sudkyne svojou vlastnou osobnou autoritou. Aj preto musia byť všeobecne uznávanou osobnosťou.
Zdanlivá vágnosť alebo skôr abstraktnosť formulácie tu nie je problémom. Celý text ústavy je abstraktnejší, je skôr ako poézia než ako próza, nesie skôr princípy než pravidlá. Inak by vôbec nemohol fungovať ako základný „zákon“ štátu. Dá sa síce tvrdiť, že ani takáto požiadavka nič negarantuje. Lenže žiadny právny text nikdy nič negarantuje. Len zvyšuje šance, aby sa to, čo má byť, aj skutočne stalo. Právo netreba preceňovať ani podceňovať. Táto časť návrhu ide teda dobrým smerom.
Deväťdesiat hlasov
Oceniť možno aj predkladané zvýšenie potrebného kvóra pri voľbe kandidátov v Národnej rade z jednoduchej väčšiny na najmenej 76 hlasov. Ani to však nezabezpečí, aby aktuálna väčšina v parlamente nezvolila sebe naklonených neautonómnych ľudí s malou expertnosťou. Ústavný súd je tu však pre nás a svoju funkciu bude plniť lepšie, ak bude reprezentatívny.
Je nepísaným pravidlom právnych štátov, že ústavné súdy si neuchmatne politická väčšina, ale pri nominácii sa obkreslí rozloženie politických síl v krajine. Aspoň ašpirácia na dané by mala byť v ústave verbalizovaná v požiadavke 90 hlasov.
Čo robí Ústavný súd
Poďme však k potrebnosti škrtania. Návrh na ústavnej úrovni zvyšuje vek sudcu z minimálne 40 rokov na 45. Zároveň dáva licenciu parlamentu zákonom upraviť ďalšie podmienky, ktoré musí ústavný sudca spĺňať. Pritom rovno v zákone, láskavo povedané čudným spôsobom, definuje ústavnú požiadavku o všeobecne uznávanej osobnosti aj cez justičnú skúšku. Všetky tieto návrhy by Ústavnému súdu skôr uškodili. Zároveň sa v nich ukazuje nepochopenie úlohy Ústavného súdu a ústavných sudcov.
