Niežeby to nebolo viditeľné už dlhší čas, ale aktuálne trápenie sa Smeru pri hľadaní policajného prezidenta je najlepším dôkazom vnútornej krízy.
Ako totiž vravia učebnice politických vied, jednou z kľúčových úloh politických strán je schopnosť obsadzovať volené aj nevolené úrady. Alebo, ak to chcete slovami Josifa Vissarionoviča: Kádre rozhodujú o všetkom. Môžete mať hocikoľko percent a poslancov, ak nemáte kádre, ktoré budú realizovať vašu politiku, nemáte nič.
Pritom ešte donedávna sa v tomto segmente mohol Smer tváriť ako mimoriadne dobre vybavená strana. Netreba sa stotožňovať s jeho politikou, aby sme uznali, že nemal problémy rýchlo a plošne nominovať kádre, ktoré v rámci straníckych očakávaní až na drobné výnimky (napríklad všetci ministri školstva) kompetentne vykonávali, čo sa od nich žiadalo.
Napríklad Ľubomír Jahnátek po nútenom odstúpení Jozefa Holjenčíka promptne prebral úlohu zabezpečovať energetickú politiku podľa predstáv Smeru a ide mu to jedna radosť.
