Pellegrini znel ako z rodu kúzelníkov, keď ohlásil „najmasívnejšiu investíciu v histórii samostatnej republiky“. Keď podídeme bližšie, zbadáme, že veľká nemocničná revolúcia je ešte z Druckerovho dedičstva.

Aha, premiér simuluje novinku, z akej si oči vyočíme. A radšej zaprel Druckera a vystrčil Kalavskú, aby celá akcia vyzerala viac akože všetko bude inak, všetko bude novučičké a na európskej úrovni. Čím sa azda navodzuje dojem zlomu, tučnej čiary za starými zlozvykmi a chabou povesťou.
Nebudeme tvrdiť, že to tu malo Smeru s kamarátmi radšej spadnúť na hlavu, aby sa voliči opamätali. V role pacienta je nám totiž jedno, kto prístroje či toaleťák zatiahol, hlavné, že to bude. Táto pacientska nevšímavosť nám však nebráni celkom triezvo sa pýtať, kto to zdržoval.
Hovorte si, že sme nevďační. Nedá (a nemá) sa resetovať minulosť, aj keď teraz Pellegrini zvoní pri dverách slovenského pacienta s bukrétou ruží.