Autor je čestný predseda Nadácie otvorenej spoločnosti a zakladateľ Human Rights Watch
Dávno obhajujem slobodu prejavu pre všetkých, dokonca aj tých, čo vyjadrujú tie najotrasnejšie názory. Tlieskal som však, keď súd Organizácie Spojených národov odsúdil Vojislava Šešelja, srbského politika, na desať rokov väzenia za to, že svojimi nacionalistickými prejavmi podnecoval páchanie vojnových zločinov začiatkom 90. rokov v bývalej Juhoslávii.
Sloboda prejavu je základné ľudské právo. Práve preto som – ako výkonný riaditeľ Americkej únie občianskych práv (ACLU) – v roku 1977 obhajoval toto právo pre skupinu, čo si hovorila Americkí nacisti a ktorá chcela zorganizovať demonštráciu v Skokie v štáte Illinois, kde býva mnoho ľudí, čo prežili holokaust.
Následná diskusia nakoniec vyústila do niekoľkých súdnych procesov, pričom ACLU ich všetky vyhrala. Následkom tohto boja, ktorý vyvolal kontroverziu na mnoho následných rokov, niektorí zatlieskali mojej obhajobe slobody slova, zatiaľ čo iní ňou boli zhnusení. No keby som sa dnes ocitol v rovnakej situácii, neváhal by som zaujať rovnaký postoj.
Od rečiam k čistkám
No v Šešeljovom prípade bola odvolacia komora Medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre vojnové tribunály v práve, keď ho odsúdila. Šešelja, ktorý bol predsedom Srbskej radikálnej strany, pôvodne stíhali za mnoho ultranacionalistických prejavov, ktoré mal v období, čo ho preslávilo ako podnecovateľa konfliktov medzi Chorvátmi a Bosniakmi.