Najprv sa ozvali redaktori Postoja s vábničkou, že kotlebovský návrh zákona o obmedzení potratov je dobrý. To sme sa chytili za hlavu. Potom sme zalomili rukami, keď preň sedemnástka katolíckych kňazov žiadala podporu.
Podpísaní však predstavovali len časť konzervatívnej kresťanskej komunity. Dôležitejšie bolo, čo povie centrála.

Konferencia biskupov sa vyjadrila, že ide o svetskú vec, ktorú necháva na posúdenie politikom. Umytie rúk čítali väčší znalci diplomatickej mluvy KBS ako gesto, že návrh nepodporujú. Aj keď v našom svete priamych slov a činov by sme čakali dištanc, vraj toto je maximum.
Hovorca KBS Kramara sa snažil túto diplomatickú šifru rozvinúť v relácii u Kovačiča. Vysvetľoval – správne –, že tu nejde o to, či potraty áno alebo nie, ale že sa nedá nevnímať aj kto a prečo návrh predkladá. Čo by sme brali ako šlabikár porozumenia politického života, všetko ostatné je autizmus. Dokonca sme boli pripravení sa pohoršiť nad vlažným problematizovaním ĽSNS zo strany Kramaru, keď vyhlásil, že „nevystupujú v ochrane života konzistentne“. Teda prinajmenšom, načo toľko aviváže?!