Odchod tucta ľudí z telerozhlasu vrátane niektorých „značkových“ tvárí a hlasov by manažment mohol aj vyplašiť. Jaroslav Rezník sa však nastavil do meditatívneho módu a opakuje, že čo je to oproti tomu množstvu zamestnancov, ktoré inštitúcia zastrešuje.

Táto veliteľská stratégia, keď ženiete ľudí proti kanónom, sa vyplatí, ak vám príliš – alebo skôr vôbec – nezáleží na individualite. Na tých tvárach a hlasoch. Veríte, že stále máte silnú značku a tú stačí jednoducho z druhého konca doplniť.
No, pri tomto tempe sa ku koncu riaditeľského obdobia pred mikrofóny dostanú aj deti a starci.
Rezník sa tiež opiera o svoj trvalý argument, že RTVS doteraz nevysielala dostatočne farebne. Rozumejte, neboli zastúpené názorové prúdy tak, ako sa nachádzajú v spoločnosti. Ale prevažoval „len jeden dominantný svetonázorový prúd“.
Bolo by poctivé povedať, odkiaľ táto kritika prichádza. Nemuseli by sme konšpirovať – čo nám iné zostáva –, že z parlamentu a z koaličných strán. Totiž, ak Mika odchádzal s dobrými ukazovateľmi – a na tie sa odvoláva aj ten tucet v rozlúčkovej lehote – Rezník mal ukázať svoje dáta.