o demisii vlády jej pre zmenu podsunul V. Mečiar, ktorého zvykom je svoju nevôľu s niekým alebo s niečím vyjadrovať podobným spôsobom, t. j. vyhrážaním.
SDĽ získala písomné garancie od V. Mečiara, že pristúpi na účasť opozície v kontrolných orgánoch. Z dodržania písomných záväzkov či sľubov si však V. Mečiar veľmi ťažkú hlavu nerobí - aj v tomto prípade možno konštatovať, že ich vymenil vo svoj prospech. Pán Vallin, predseda strany Európskych socialistov už nebude môcť konštatovať, že súčasný premiér predstavuje za hranicami SR prekážku pre budúce členstvo Slovenska v EÚ, pretože HZDS už rokuje s opozíciou a v prípade jeho menšinovej vlády mu SDĽ dá podporu. V. Mečiar tak jedným ťahom upevnil nielen "bezpodmienkové" postavenie HZDS v nej, ale zároveň na čas zlepšil aj svoj postdemaršový imidž. I keď dodnes nie je jasné, prečo opozičná strana riešila roztržku vo vnútri vládnej koalície, čo je asi politologický unikát v duchu hesla Na Slovenku je to tak - hlúpo, a či vôbec možno SDĽ nazývať ešte opozičnou stranou.