Autor je učiteľ a spisovateľ
Zvyknúť si na Pellegriniho vládu je isto ľahšie ako žiť s odtrhnutými nohami, ale úplne bezbolestné to nie je. Každý deň niečo vypláva na povrch a väčšina z toho má korupčné pozadie.
Majstrovstvá sveta v populizme sa medzitým dostali do finálovej fázy. Komunisti sa rozhodli zabetónovať strop odchodu do dôchodku, neonacisti plošne zakazujú potraty. Okrem iných k tomu a čomukoľvek inému má vždy čo povedať Hrnko, takže je vlastne všetko v poriadku.
Médiá, asi aby sa ľudia vrátane ich samých neopustili úplne, s nádejou vítajú každý náznak posunu k lepšiemu. Zachádza to miestami až k úvahám, že Čižnár je autonómny a na zadné sa stavia aj Pellegrini. Pánabeka, už mu chýba len zaerdžať. Človek si pretiera oči, ale vážne to vidí čierne na bielom.
Pejko sa vraj pomaly začína zbavovať svojho tieňa. Dobrý koník, takmer ako náš. Niektorí sa chystajú zatlieskať, ale potom za šéfa polície vymenujú Lučanského a všetci sú tam, kde boli doteraz. V kravskej... stajni.
