Autor je predseda Správy Sorosovho fondu a Nadácie otvorenej spoločnosti
Európska únia zabŕdla do existenciálnej krízy. Za posledné desaťročie sa pokazilo všetko, čo sa len mohlo. Ako dospel politický projekt, ktorý bol oporou európskeho povojnového mieru a blahobytu, do tohto bodu?
Za mojej mladosti premenila malá skupina vizionárov pod vedením Jeana Monneta Európske uhoľné a oceliarske spoločenstvo najprv na Európsky spoločný trh a neskôr na Európsku úniu. Ľudia mojej generácie boli nadšenými prívržencami tohto procesu.
Ja osobne som považoval EÚ za stelesnenie myšlienky otvorenej spoločnosti. Bolo to dobrovoľné združenie rovnocenných štátov, ktoré sa spojili a obetovali časť svojej zvrchovanosti spoločnému dobru. Myšlienka Európy ako otvorenej spoločnosti ma naďalej inšpiruje.
Únia veriteľov a dlžníkov
Zdá sa však, že od finančnej krízy roku 2008 stratila Únia smer. Prijala program fiškálneho šetrenia, ktorý viedol k eurokríze a ktorý transformoval eurozónu na vzťah medzi veriteľmi a dlžníkmi. Veritelia stanovili podmienky, ktoré dlžníci museli spĺňať, ale nemohli splniť. To vytvorilo vzťah, ktorý nebol ani dobrovoľný, ani rovnocenný – pravý opak kréda, na ktorom bola Únia založená.
Následkom toho dnes mnohí mladí považujú EÚ za nepriateľa, ktorý ich pripravil o prácu a o istú a sľubnú budúcnosť. Populistickí politici využili toto roztrpčenie a vytvorili protieurópske strany a hnutia.
Protieurópska Európa
Potom prišiel prílev utečencov roku 2015. Zo začiatku väčšina ľudí súcítila s krízovou situáciou ľudí utekajúcich pred útlakom občianskej vojny, ale nechcela, aby ich každodenný život narúšal rozpad sociálnych služieb. A čoskoro ich sklamala neschopnosť úradov zvládnuť túto krízu.

Keď k tomu došlo v Nemecku, extrémne pravicová Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko, AfD) sa rýchlo posilňovala, až vytvorila najväčšiu opozičnú stranu v krajine. Taliansko malo nedávno podobnú skúsenosť a politické dôsledky sú stále katastrofálnejšie: protieurópske Hnutie piatich hviezd a Liga takmer prevzali vládu. Odvtedy sa situácia len zhoršuje. Momentálne Taliansko očakáva voľby za politického chaosu.
Utečenecká kríza vlastne rozvrátila celú Európu. Všetkého schopní vodcovia ju využívajú dokonca aj v krajinách, ktoré sotva prijali nejakých utečencov. V Maďarsku založil premiér Viktor Orbán svoju kampaň za znovuzvolenie na tom, že ma nepravdivo obvinil z plánu zaplaviť Európu – vrátane Maďarska – moslimskými utečencami.
Orbán je teraz za obrancu vlastnej verzie kresťanskej Európy – takej, ktorá spochybňuje hodnoty, na akých je založená Únia. Snaží sa ujať vedenia kresťanskodemokratických strán, ktoré tvoria väčšinu v Európskom parlamente.
Na druhej strane USA tiež zhoršujú problémy Únie. Jednostranným odstúpením od jadrovej dohody s Iránom z roku 2015 prezident Donald Trump fakticky zničil transatlantickú alianciu. To len vyvolalo ďalší tlak na Európu, ktorá je už aj tak pod tlakom. Už nie je len rečníckym obratom, že Európa je v existenčnom ohrození – je to tvrdá realita.
Spoločná migračná politika
EÚ má tri naliehavé problémy: utečeneckú krízu, politiku šetrenia, ktorá bráni ekonomickému rozvoju kontinentu, a územný rozklad, ktorého príkladom je brexit. Najlepšie je možno začať zvládnutím utečeneckej krízy.