Autor je členom predsedníctva Progresívneho Slovenska
Slovensko nemá plastové more, ale má rieku Bodvu. A nielen ju. Množstvo plastového odpadu z obalov znečisťuje prakticky každý kút našej krajiny.
Jeho zloženie je rôzne. Od plastových fliaš, ktoré sú najviditeľnejšie, cez platové tašky a vrecúška a iné obaly z potravín až po jednorazový riad a poháre.
To, že sa situácia zhoršila, priznalo aj ministerstvo životného prostredia. Medzi rokmi 2010 a 2015 narástlo množstvo týchto odpadov o tridsať percent. V roku 2015 celkovo bolo uvedených na trh skoro pol milióna ton obalov ročne.
Koniec vatových tyčiniek aj slamiek. Čo bude znamenať zákaz plastov z Bruselu? Čítajte Plastové odpady zamorujú nielen Slovensko, ale prakticky celú planétu. Plastový odpad nájdete aj na najhlbšom mieste Zeme, na dne Mariánskej priekopy.
Malé čiastočky plastov sa našli aj v pitnej vode na Slovensku. Aj preto občania, mimovládne organizácie a progresívni politici už dlhšie bijú na poplach a volajú po nahradení jednorazových plastových obalov ekologickejšími.
Základom odpadovej hierarchie je totiž prevencia. Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne. Recyklácia je až na treťom mieste. Po opätovnom použití.
Obaly môžeme vyrábať aj sami
Európska komisia zverejnila tento týždeň návrh, ktorý toto volanie čiastočne vypočul. Je to však ešte len návrh a to, či sa z neho stane zákon, je teraz na europoslancoch a vládach členských štátov, vrátane Slovenska.
Ako sa teda k tomuto problému stavia zodpovedné ministerstvo? Podľa štýlu komunikácie by ste povedali, že je všetko v poriadku. Problém nie je vyriešený, ale pracuje sa na tom.
