Vedeli ste, že v špenáte je veľmi veľa železa? Pomáha telu a svalom dobre fungovať.
Podobnú vetu môžete počuť z televízie alebo od kamarátov. Napokon, povedomie o objeme železa v špenáte je také rozšírené, že sú na ňom založené aj rozprávky o Pepkovi námorníkovi.
Rozhľadenému človeku sa pri započutí tvrdenia o železe v špenáte rozžiaria oči ako deťom vo vianočnej reklame – dostal vzácnu šancu ukázať svoju intelektuálnu nadradenosť. „To so železom v špenáte je mýtus. Pri prepise učebnice pred sto rokmi dakto zle posunul desatinnú čiarku v zápise obsahu železa v špenáte a odvtedy sa to šíri,“ blysne sa múdry človek znalosťami a vychuhtnáva si pocit, že silou svojej erudície zniesol zo sveta ďalšiu nepresnú informáciu.
Bohužiaľ sa mýlil rovnako ako pôvodný šíriteľ nepresnej informácie. To, že nepresná informácia o množstve železa v špenáte vznikla posunutím desatinnej čiarky, je totiž mýtus tiež.
Pôvodnú knižku, v ktorej mala byť desatinná čiarka posunutá, dnes nevieme nájsť a pravdepodobne nikdy neexistovala.
Záhada v záhade
Rovnako nevieme presne povedať, ako sa nepresná informácia o železe v špenáte dostala do verejného povedomia.
Zdrojov zlých informácií o výžive je však dosť. Meranie výskytu rôznych látok v strave je povestne ťažké. Výskumníci si môžu popliesť metodiku, môžu merať rôzne odrody alebo rôzne upravenú podobu suroviny. Spraviť chybu nie je ťažké. Ako vznikol pôvodný mýtus však asi nikdy nezistíme.
Pomerne presne však vieme vystopovať, ako vznikol druhý mýtus o posunutej desatinnej čiarke – a môže nás naučiť veľa o tom, ako funguje moderná veda a kde má svoje limity.
