Autorka je ekonómka
Niet lepšej knihy o výhodách obchodu ako Marťan. Hlavný hrdina Mark Watney uviazol na Marse. Má zásoby jedla na 400 dní, pár zemiakov a nikoho, s kým by obchodoval. Watneyho Mars je ekonomika jedného muža. Má len to, čo sám vyprodukuje. Ak sa mu pokazí prístroj na výrobu kyslíka, udusí sa. Ak sa pokazí recyklácia vody, umrie od smädu. Ak prestane tesniť obydlie, vybuchne.
Našťastie, Mark je schopný inžinier a botanik, ktorý dokáže z ničoho spraviť niečo. Väčšina z nás však taká šikovná nie je. Nevieme si sami zašiť ranu ani prerobiť planetárnu sondu na funkčnú komunikačnú stanicu. Dokonca nikto z nás nedokáže vyrobiť ani takú jednoduchú vec, ako je ceruzka.
Nikto nedokáže vyrobiť ceruzku
V roku 1958 vyšla jedna z najpopulárnejších ekonomických esejí Ja ceruzka. Jej autor Leonard Read v nej vysvetľuje, že na výrobu kúska dreva, do ktorého sa uloží tuha, treba také množstvo zručností, že je nemožné, aby ich mal iba jeden človek. Na spílenie stromu by potreboval pílu. Na jej výrobu by však musel vedieť vyťažiť železnú rudu a tiež prvky ako mangán, chróm alebo wolfrám, ktoré sa do taveniny pridávajú na zlepšenie vlastnosti ocele. Ak by aj zvládol výrobu ocele, stále by musel vyťažiť grafit a vyrobiť tuhu, potom farbu, lak a gumu. Výsledkom jeho úsilia by bola jednoduchá ceruzka, ktorú si môže kúpiť v obchode za 40 centov.
Po internete koluje niekoľko videí, v ktorých sa ľudia snažia sami vyrobiť rôzne veci od toastovača po oblek. V jednom z nich Američan Andy George zdokumentoval svoju prípravu kuracieho sendviča. Najprv zasial pšenicu a zasadil uhorky a paradajky. Potom podojil kravu a vyrobil syr. Z medu vyrobil cukor. Trochu podvádzal a kúpil si letenku k moru, aby odparením morskej vody získal soľ. Zabil kura. Po šiestich mesiacoch mal hotový sendvič, ktorý s pokrčením pliec zhodnotil ako "nie zlý".
