vyjadrení sa zdalo, že nemá v úmysle uchádzať sa o znovuzvolenie. Ak by bol o tom skalopevne presvedčený a jeho rozhodnutie nekandidovať by bolo definitívne, nemal by dôvod verejne hovoriť o zmene spôsobu voľby prezidenta. To, že tak učinil, síce nie je dôkazom, že kandidovať chce, ale určite aspoň signálom, že to nie je celkom vylúčené.
Druhým pozoruhodným aspektom prezidentových slov je skutočnosť, že ide o jeden zo zriedkavých prípadov, keď na slovenskej politickej scéne potiahol bielymi figúrkami niekto iný ako V. Mečiar. Otázka budúceho slovenského prezidenta sa totiž onedlho stane vážnym politickým problémom, čo si ale v tejto chvíli len málokto uvedomuje. Prezidentove slová sú potešujúcou správou, že V. Mečiar nie je jediný slovenský politik, ktorý okrem taktizovania okolo aktuálnych problémov dnešného dňa dokáže uvažovať aj trochu strategicky. Ak nezostane iba pri jedinom výroku, môže M. Kováč narušiť V. Mečiarovi aj ďalší monopol, spočívajúci v schopnosti vnútiť celej politickej scéne jeho témy.