Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Tak dlho sme sa v tejto krajine chlácholili tým, že strašenie politikov o imigrantoch sú len akceptovateľné reči v politickom súboji, ktoré nevyvolávajú v ľuďoch nenávisť, až nám v centre hlavného mesta na smrť dokopali mladého muža z Filipín.

Rovnako roky v tejto krajine tolerujeme hejt proti LGBTI menšine šírený pod zámienkou ochrany kultúrnej a náboženskej identity obyvateľov, až nám v Trenčíne zbijú dvoch mladých ľudí za držanie sa za ruky.
No a zabudnúť netreba ani na nedávnu streľbu na rómske deti v popradskej mestskej časti Matejovce, ktorá zostala takmer bez povšimnutia.
Pritom na pretrvávajúcu nenávistnú rétoriku vo verejnom priestore a aj zo strany politikov voči cudzincom, Rómom a LGBTI menšine nás už v roku 2016 upozornili vo svojich hodnotiacich správach o situácii na Slovensku najskôr výbor OSN pre práva dieťaťa a následne aj výbor OSN pre ľudské práva. Oba výbory nás žiadali, aby sme zakázali akékoľvek obhajovanie národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecujú diskrimináciu, nenávisť a násilie.
No odvtedy sa až tak veľa pozitívneho neudialo. Fašisti a náboženskí fanatici sa stali súčasťou politického mainstreamu a hoax o údajnej Marakéšskej deklarácii valcoval slovenské internety natoľko, až o ňom musel natočiť video na sociálnu sieť aj samotný premiér.