Z mora neistôt okolo novej vlády v Ríme vysoko vyčnieva jediná istota – „macronovská“ reforma eurozóny ide do steny. Politika ignorovania reality však má v hlavách lídrov EÚ akoby domovské právo. Takže Taliani hore-dolu, Merkelová a Macron vraj dohodli Európsky menový fond a investičný rozpočet eurozóny... S čím aj prídu na júnový summit.
Žobrajúci migranti aj ignorantstvo Únie. Sicília sa obrátila radšej k populistom Čítajte Fakt je ten, že aj keby Talianov nebolo, cez Nemcov by prešla tak nanajvýš desatina predstáv Macrona. Obe novinky predstavujú aj presne tú desatinu: Ani fond, ani rozpočet nie sú krokom k dlhovej únii, čo je cieľ ak nie Francúzov, tak určite celého južného krídla.
Víziu dlhovej únie zreálňuje akurát scenár naznačený komentátorom FT, že Taliani by sa mohli spojiť s Francúzmi a spolu tlačiť na kancelárku, aby súhlasila s „ozajstnými reformami eurozóny“ (Wolfgang Münchau). Do karát by im tu hrala aj rošáda v Madride, odkiaľ by ich mohol podporiť nový ľavicový premiér.
