Autorka je redaktorkou Lidových novin
Nie je politológ, našťastie, ani politik, nieto funkcionár či aktivista. Artur Atajan prednáša dejiny umenia na Akadémii umení v arménskej metropole Jerevane. Vraj nikdy nebol žiadnym fanatickým stúpencom súčasného premiéra Nikolu Pašinjana, ktorý nedávno ovládol arménsku ulicu, zvrhol vládu, oslnil celý svet zamatovosťou svojej revolúcie, ktorá pokojným priebehom skutočne pripomínala tú našu.
Muzikanta Artura strhla až neobyčajná pouličná kreativita, zaujala ho výnimočná technológia arménskej revolúcie. Takže sa do nej aj vzhľadom na svoju profesiu zapojil. Po svojom, so svojimi študentmi, vuvuzelami, bubnami a zvučnými hlasmi.
Stretla som ho v Prahe na medzinárodnom summite UNLOCK 2018. Mal v očiach lesk a zvučne sa smial, keď mi rozprával, ako sa pod horou Ararat zvrháva vláda.
Tvrdíte, že arménska zamatová revolúcia bola v postsovietskom priestore niečím ojedinelým...
„To bola. V porovnaní s ostatnými tzv. farebnými revolúciami v bývalých sovietskych republikách bola neuveriteľne mierumilovná. Pašinjan sa inšpiroval aj vašou Zamatovou (Nežnou), ktorá sa podľa mňa rovnako ako tá naša vyznačovala určitou ľahkosťou bytia. A veľkým vplyvom tvorivej inteligencie i študentov.
Pre našu jar 2018 bolo typické heslo, ktoré sa zrodilo v jerevanskej kaviarničke počas revolučnej párty, keď ktosi v trochu podguráženom stave zvolal: 'Nech žije revolúcia lásky a solidarity'. Nasledujúci deň ste toto motto počuli odvšadiaľ. Aj z hlavnej tribúny.“
Aká veľká časť arménskej spoločnosti sa s ním stotožnila?
„Absolútna väčšina. Takéto jednotné Arménsko dlho nikto nevidel. Dokonca aj voliči vládnej Republikánskej strany s nami vyšli na námestie a držali sa za ruky s voličmi opozície, keď chceli zablokovať cesty.
