Autor je teológ a spisovateľ
Videl si umierajúceho Henryho Acordu na Obchodnej, istanbulskom predmestí Bratislavy, kde sa v piatky a soboty, od zastávky po diskotéku, lebo tak to volajú, zbierajú agresívni alkáči, vystupujú z áut, bijú sa o taxíky, bijú sa medzi sebou, vracajú, ležia na zemi, plazia sa dnu, biletári sa smejú, turisti sa smejú, ráno je na chodníku hocikedy krv.
Videl si Dana Tupého v parku, ako na ňom cvičia Výhrotky nože a pokerovaní pešiaci nazimafie doňho kopú a smejú sa, lebo nemáme vražednú zbraň.
Videl si Irish bar, ako ho zastrelili na oslave, výpalníkov, maorské motívy na rukách zo Zvolena a z Horehronia, vyholené lebky, selfíčka z posiliek, steroidy mimo záberov, vyprázdnené pohľady, vyprázdnené srdcia.
Videl si hovädá pri bare Mariatchi, ako kopú do žien, hovädá na štadiónoch, kam si prestal chodiť, pretože nechceš povzbudzovať pri nasypaných nacistoch, videl si, ako si dávajú kickbox do detí, najlepšie keď ležia, a videl si fotku Hossu, ako si vyložil, kresťanko, Slováčik, nohu na Henryho a fotil si ho a nič si nepamätá, pochopiteľne, pretože nemá mozog.
A videl si zahrabané telá černákovcov, piťovcov a jakšíkovcov, Mella, Kýbla a Okoličányho, a videl si smotánky na Markíze s masovými vrahmi a ohňostroje v Banskej Bystrici, kde si vrahovia robili oslavu a počul si o Žaluďovi, Slobodovi a Diničovcoch, ale to bolo medzi nimi a bordelmi na Jaskáči a pizzeriami a nemalo sa to stať nikomu inému, iba im a medzi nimi, vo Fontáne papáyovcom a v Leviciach na haciendách a v záhradach s tigrami v Bystrej pod Tálmi.
