Od čias Milgramovho experimentu vieme, že keď má Jozef Mak šancu, tak ublíži. Každý, kto má len trošku moci nad iným človekom, dokáže ju zneužiť. Obyčajný človek k tomu nepotrebuje viac ako poslúchnuť befel. Dokonca si vie aj sám rozkázať, ak autorita nie je nablízku.

Napríklad takí seneckí policajti v prípade chlapíka, ktorý prišiel vypovedať, že hľadané deti sú s matkou a sú v poriadku. Otvorila sa šanca trošku si pomučiť, tak boli facky cez uši aj ceruzky medzi prsty.
Zámienka sa nájde. Tentoraz to bola príslušnosť svedka k akejsi náboženskej skupine. V Senci im hovorili sekta. Na každého sa čosi nájde, keď sa zažiada. A aby to nedajbože nevyzeralo ako bezprávie, zneužívajúci presvedčí sám seba, že robí poriadky. Lebo veď týpek zo sekty má dostať poza uši už len preto, že určite má za ušami.