Bol horúci júlový deň. Piatok. Môj muž mi zatelefonoval a oznámil, že má na mozgu šesť nálezov. Telefonát bol pokojný. Povedala som mu, aby prišiel domov a dával si pozor, že na neho počkám s večerou. No keď som zložila, mala som pocit, že mám dieru v bruchu. Že sa nemôžem postaviť, že spadnem.
Otvoril dvere a náš, vtedy ešte veľmi malý syn, mu bežal v ústrety. Objali sa ako každý deň. Môjho muža však vtedy prehlo v páse. Sedeli sme v chodbe a obaja plakali. „Myslíš, že zomriem?“ spýtal sa. „Teraz nie,“ odpovedala som. Neviem, kde som vtedy vzala tú istotu.
Bol to najťažší víkend v našom spoločnom živote.
Problémy nikdy nechodia v pravej chvíli
Rutinné vyšetrenie, ktoré manžel absolvoval pre takmer nepodstatnú vec, odhalilo väčší problém. Vtedy sme ešte nevedeli aký. Vedeli sme len to, že na jeho mozgu sú ložiská, ktoré tam nemajú byť.
Nasledoval dlhý polrok, vyšetrenia, čakanie, plané nádeje aj nepríjemné predtuchy. Šesť mesiacov zvláštneho vákua. Ticha pred búrkou. Na ich konci sa ukázalo, že ložísk je viac, ako bolo pred pol rokom, a do nášho života oficiálne vstúpila diagnóza skleróza multiplex.