SME
Piatok, 7. október, 2022 | Meniny má Eliška

Čakali sme od strednej Európy príliš?

Havlove očakávania od strednej Európy sa sčasti naplnili nečakaným spôsobom.

Stretnutie prezidentov čerstvej Visegrádskej štvorky. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je profesorom na University College London (School of Slavonic and East European Studies (SSEES).

V januári 1990 navštívil československý prezident Václav Havel počas jednej zo svojich prvých ciest do zahraničia poľský parlament. Vyzval tam stredoeurópske národy, aby sa spojili do zoskupenia, z ktorého sa neskôr stala Visegrádska štvorka.

Podľa Havla mal región historickú príležitosť na novú identitu v čase nezvrátiteľného vzostupu slobody a demokracie. Ako uvažoval, so svojou unikátnou skúsenosťou by sa dokonca mohli stať zdrojom „rýchlych a odvážnych riešení“ pre svet, ktorý sa práve vymanil zo studenej vojny.

Niekoľko mesiacov po prvom visegrádskom summite v lete 1991 si Havel sadol a napísal o tom, aká demokracia by sa mohla v regióne objaviť.

Tešil sa na sebavedomé spoločnosti so stabilnými politickými stranami s oporou v širokom členstve; decentralizované inštitúcie a silnú občiansku spoločnosť; prosperujúcu zmiešanú ekonomiku, ktorú bude poháňať nová trieda miestnych podnikateľov; udržiavané verejné priestory, modernizovanú infraštruktúru; aktívne sociálne štáty, ktoré pomôžu menšine občanov, ktorú postihne nezamestnanosť alebo choroby.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Budúcnosť strednej Európy mala byť, ako to Havel predpovedal, silne zakotvená v Európskom spoločenstve, azda aj v používaní spoločnej meny, a pôsobila by ako most k národom rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu.

Polonaplnené nádeje

Pohľad na dnešnú V4 ukazuje, že Havlove nádeje sa stali realitou len sčasti. Región zažil silný ekonomický rast najmä v Poľsku a na Slovensku, hoci je pravda, že priame zahraničné investície a privatizované štátne firmy domácich podnikateľov jasne zatienili.

Sociálne náklady transformácie, najmä pri najviac zraniteľných a v najviac postihnutých regiónoch, boli vyššie ako v roku 1991 predpokladal Havel.

Len jeho rodná Česká republika bola na tom v tomto ohľade lepšie. Krajiny V4 mali na rozdiel od ich pobaltských alebo balkánskych susedov relatívne robustné sociálne štáty. Príjmová nerovnosť nie je väčšia, ako je bežné v západnej Európe. Česká republika a Slovensko majú takmer škandinávske úrovne egalitarizmu.

No mimo prosperujúcich hlavných miest sú životné štandardy dokonca aj pre strednú príjmovú triedu značne pozadu za tými v západnej Európe. Doháňanie úrovne rozvoja bežnej v západnej Európe je aj v najoptimistickejších scenároch strednej Európe stále vzdialené na generácie.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VŠZP) je Richard Strapko. Do funkcie ho menoval bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Dlh poisťovne presahoval ku koncu júna 131 miliónov eur.


6 h
Ruský tank T-80, ktorého sa ukrajinskí vojaci zmocnili v Bachmute.

Ruská armáda za sebou zanecháva moderné zbrane aj muzeálne kusy.


9 h
Hotelový komplex Borová Sihoť posielajú daniari do konkurzu.

Hotelový biznis sa trápi a najbližšie mesiace neprinesú úľavu.


13 h
Ilustračné foto.

Nový prieskum ukazuje, že až 70 percent ľudí by chcelo postihovať aj obťažovanie na verejnosti.


2 h

Neprehliadnite tiež

Výber šéfredaktorky - Beata Balogová

Je málo pravdepodobné, že na jej konci vznikne demokratická sila.


8 h
Peter Schutz.

Legislatív, kde politici nadradili vlastné viery a pocity nad vedecké poznatky, sú oceány.


8 h
Prezidentka Žuzana Čaputová.

Ad: Na vyhlásenie, že referendum je zmätočné, netreba ani Ústavný súd.


Marián Giba 9 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


9 h
SkryťZatvoriť reklamu