Autor je vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
Je to už tridsať rokov, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s názvom Historické štruktúry krajiny.
Vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba. Aj keď v tom čase išlo o najvýznamnejší festival svojho druhu, nie je v tejto súvislosti až také podstatné spomínané ocenenie. Podstatnejšie je to, že týmto dielom, po ktorom nasledovala rovnomenná publikácia, sa v našich zemepisných šírkach etabloval pojem historických štruktúr krajiny.
Chápeme pod nimi všetky hmotné fenomény v krajine, ktoré vznikli v predchádzajúcich etapách vývoja ľudskej spoločnosti a odolali tlaku modernej civilizácie a (ne)kultúrnych barbarov, ale i prírode, ktorá sa snaží získať späť "stratené územia".
A tak sa pod toto označenie dá zaradiť historické jadro mesta, rovnako ako baroková krajina okolo Banskej Štiavnice, Spišský hrad a priľahlá historicky formovaná kultúrna krajina, areál technických pamiatok (napríklad stanica železničky v Čiernom Balogu), areál mlynov a píly v Kvačianskej doline alebo sústava štiavnických tajchov, historický park, záhrada či cintorín, ale aj starý vinohrad alebo hoci terasované políčka v horách, prípadne tradičné senníkové lúky a podobne.
Nie náhodou sú to tie veci, ktoré, popri prírode, radi ukazujeme v obrázkových kalendároch a farebných monografiách o Slovensku ako naše rodinné striebro.
Čo sa podarilo
Odborných štúdií a publikácií na túto tému vzniklo od mája 1988 na Slovensku viac ako dosť. Otázka je, čo sa za ten čas zachovalo zo samotných historických štruktúr krajiny a aká je ich budúcnosť. Odpoveď nie je na sto percent negatívna, ale dôvodov na spokojnosť je málo.
Politické a ekonomické zmeny po novembri 1989 sa aj vo vzťahu k tomuto fenoménu ukázali ako dvojsečná zbraň: nekultúrnosť komunistov nahradil diktát peňazí. Zoberme si len takú Bratislavu. Na jednej strane sa podarilo zrekonštruovať historické jadro mesta a mnoho historických budov i zopár štvrtí mimo neho.
Pred asanáciou sa zachránili historické časti aglomerovaných obcí, ako sú Záhorská Bystrica či Devínska Nová Ves. Obnovili sa mlyny v Hornej Mlynskej doline a pár ďalších technických pamiatok. Na rozdiel od 80. rokov minulého storočia už nik nenavrhuje likvidáciu historických cintorínov.
