Keď sa povie Kočner, sotvakoho prekvapí, že nepriateľské prevzatie Technopolu odobril a posvätil súd.

Dokonca spôsobom, ktorý znalci hodnotia ako protizákonný. Obrovský slalom medzi paragrafmi, ktorý pán podnikateľ predvádza, by ctil aj Ester Ledeckú.
Dovoliť si takú jazdu môže iba preto, že justícia, aj s príslušenstvom naokolo, berú Kočnera ako „nášho človeka“.
Početné príbehy, ktoré betónujú v ľuďoch nedôveru ako určujúci vzťah s justíciou, sú výsmechom zákonnosti. A búrajú aj posledné nádeje, že bez známostí, spolužiakov a straníckej knižky toto súdnictvo ochráni občana pred nespravodlivosťami.
To, že nedôvera k súdom sa dá takpovediac fyzicky nahmatať, existuje práve „vďaka“ verdiktom ako tento z Bratislava I.
Debaty, že raz sa „ucho utrhne“, môžu byť aktuálne po justičnej reforme, ktorú ešte viac vzďaľuje, že ani uvedomelejšia a prístupnejšia garnitúra než Fico IV sa bez ústavných rezov neobíde.
Dovtedy si Kočner, účastnícka strana škandálu za škandálom, bude chodiť po slobode.