Príhovor zaznel na bratislavskom zhromaždení Spravodlivosť pre Henryho 8.6.2018.
Autorka pracuje vo feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácii Aspekt
Viackrát som čítala, že Henry John Acorda zomrel preto, lebo sa postavil proti obťažovaniu žien.
To však nie je všetko. Henry John Acorda zomrel preto, lebo v sobotu 26. mája 2018 v centre Bratislavy bolo nebezpečnejšie konať proti násiliu než násilie páchať. Preto, lebo sa čoraz viac približujeme krajine, v ktorej agresívne správanie normou.
K útoku na Henryho nesmieme pristupovať, akoby to bol ojedinelý prípad. Tento čin je aj dôsledkom toho, že dlhodobo prehliadame násilné správanie a rastúcu nenávisť voči rôznym skupinám ľudí. Objavujú sa informácie o ďalších útokoch v Bratislave či Košiciach. Týždeň po fatálnom útoku na Henryho sa v Trenčíne odohral homofóbny útok na dvoch mužov, ktorí sa držali za ruky. Medzitým došlo k mnohým neviditeľným útokom tzv. domáceho násilia na ženách a deťoch. Nesmieme na ne zabúdať, hoci ich nemáme na očiach a v médiách. Aj v tejto chvíli sú niekde na ulici, v práci, v škole alebo doma ženy a dievčatá, ktoré niekto sexuálne obťažuje. Všetky tieto útoky majú spoločný základ.
Vychádzajú z mylného presvedčenia, že niektorí ľudia, a v prevažnej miere sú to muži, môžu siahať na telá a životy druhých. Vychádzajú z pocitu krivdy, ktorý nadobúdajú, keď sa im táto možnosť odoprie. A vychádzajú aj zo strachu, že ak prídu o schopnosť ovládať iných, prestanú byť takpovediac poriadnymi mužmi, ako to od nich vyžaduje patriarchálna spoločnosť.
Nedovoľme však, aby nás tvárou v tvár nenávisti ovládli hnev, úzkosť a pocit bezmocnosti. Pokračujme v tom, čo urobil Henry John Acorda. Konajme proti násiliu.
Konajme proti násiliu tým, že nebudeme posilňovať jazyk páchateľov, ochrancov a obetí. Nepotrebujeme viac hrdinov a ochrancov žien. Potrebujeme spoločnosť, ktorá zo žien nebude robiť zraniteľnú skupinu. Potrebujeme spoločnosť, ktorá nebude tolerovať násilie a využije všetky možné prostriedky – politické, právne, ekonomické i spoločenské, aby rodovo podmienené násilie riešila. Aby mu predchádzala.
Konajme proti násiliu tým, že nebudeme mlčať, keď sa začne siahať na telá a životy žien a mužov. Či už pôjde o zásah fyzický alebo symbolický, na ulici, na úrovni jazyka alebo prostredníctvom zákona.
Konajme proti násiliu tým, že budeme hľadať alternatívne chápania mužskosti. Nie mužskosti, ktorá zdôrazňuje disciplínu, poslušnosť voči autorite a potrebu ovládať iných. Inak, mužskosti, ktorá vychádza z rešpektu a starostlivosti, lásky a sebaprijatia.
Konajme proti násiliu tým, že budeme krok za krokom vytvárať spoločnosť, v ktorej sa budú dobre a bezpečne cítiť ľudia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, akú majú farbu pokožky, v čo veria alebo koho milujú.
Konajme proti násiliu tým, že sa budeme každý deň konfrontovať s násilníkom, ktorého každý a každá z nás nosíme v sebe.
A konajme proti násiliu aj tým, že budeme žiadať spravodlivosť pre Henryho Johna Acordu. Tak dlho, ako bude treba.
Autor: Zuzana Maďarová
