Neviem sa vyjadriť, lebo nie som historik. Ale... koho vlastne tvoj názor zaujíma?
V poslednom čase sa vo verejnom priestore začali objavovať výzvy, aby sme sa navzájom viac počúvali. Je správne sa navzájom viac rešpektovať, viac sa rozprávať, aj keď spolu nesúhlasíme.
Posúva sa tak spoločnosť a je to jediný rozumný a slušný spôsob spolunažívania. Lebo nemusíme spolu súhlasiť, nemusíme tvrdiť rovnaké veci, nemusíme si rovnaké veci myslieť, ale v civilizovanej spoločnosti potrebujeme spolu žiť. A preto sa potrebujeme snažiť o kompromis.
Tá téza je správna. Ale je oveľa menej univerzálna, ako sa môže zdať. A nezaväzuje nás, aby sme zároveň zostali naivnými a slabými. Ani aby sme legitimizovali tých, ktorých cieľom je rozobrať naše základné hodnoty.

Dve podmienky
Odkedy ľudia opustili malé rodinné či kmeňové spoločenstvá, potrebovali sa naučiť spolu vychádzať. Nech už zvolili akýkoľvek model fungovania, potrebovali si navzájom odovzdávať informácie.
Aby sme však mohli viesť zmysluplnú diskusiu a aby sme zároveň spolu mohli zmysluplne fungovať, musia byť splnené prinajmenšom dve nevyhnutné podmienky.
Sú to podmienky základné, aj keď určite to nie sú podmienky všetky, ani nemusia vždy stačiť. No bez nich ani nemá význam predstierať, že existuje niečo ako spoločnosť.
Prvá je vlastne technická: musíme používať rovnaký jazyk - a pod rovnakými slovami rozumieť rovnaké veci. Pri porozumení ľudia nielenže potrebujú používať rovnaký systém znakov a symbolov, to je banálne.
Lenže aj pod slovami potrebujeme chápať rovnaké veci: aby sme pod tamtým jablkom rozumeli tamto jablko. A aby všetci rozumeli, čo sú to holokaust a koncentračný tábor, čo nenávisť, ublíženie, bolesť a strach.
Druhá podmienka však už taká banálna nie je.