Autor je analytik INESS
Jonathan Haidt, autor knihy Morálka lidské mysli, by mal z diskusie o príspevkoch na stravovanie v školách radosť. Dokonale vystihuje jeho názor, že ľudia majú vo svojom vnútri rozdielne, do značnej miery vrodené, morálne struny.
Jedna hlavná skupina je starostlivá, druhej záleží viac na spravodlivosti, zásluhe. Podľa jeho teórie práve typ struny núti rozum vymýšľať tie správne argumenty. Samozrejme, „správne“ z pohľadu vibrujúcej struny. To nutne vedie k limitom objektívnej diskusie, pričom obe strany odmietajú priznať trochu rácia tej druhej strane.

Starostlivá skupina neznesie predstavu jediného zmareného ľudského osudu. Preto prirodzene obhajuje stravné pre všetkých. Preto nie je dôležité, koľko detí dostane jedlo zbytočne, ale že to ohrozenej menšine pomôže. A keď sa pomáha, cena je až na druhom mieste.
Zodpovedná skupina má vyrážky z plytvania, a preto im zbytočne dotovaná väčšina dráždi strunu. Akosi však zabúda na to, že výdavky na bezplatné vzdelávanie jedného žiaka sú už dnes 3500 eur ročne a obedy zadarmo budú predstavovať len marginálny nárast, menej ako sedem percent.
Nie je to priorita
Pochopiteľne, toto je redukčný opis. Prvá skupina bude prirodzene hovoriť, že spoločné obedy majú aj iné benefity a prispievajú k celkovej (ťažko merateľnej) integrácii. Druhá skupina zase bude hovoriť o potrebe správnych motivácií.