Záber ako si americký prezident oduševnene podáva ruku s najbrutálnejším diktátorom súčasnosti sa zaradí medzi historické fotografie porovnateľné s posedením lídrov víťazných mocností na Jalte alebo so stretnutím Nixon – Mao.
Žiaľ, zrejme sa zároveň zaradí medzi momenty, ktoré priniesli so sebou veľké očakávania, no ostala len trpká príchuť a pocit hanby, u tých, ktorí ho niekedy mali.
Keď totiž niekto hovorí, že on svojou osobnou charizmou prinútil diktátora zmeniť postoje a že netreba diplomaciu, ale stačí uprený pohľad do očí, buď vedome klame, alebo verí vo svoju nekonečnú dokonalosť. Alebo je to Donald Trump, teda kombinácia oboch možností.
Pohľad do duše
Aj George W. Bush začal svoje prezidentovanie pohľadom do očí Vladimira Putina, pričom mu vzhliadol do duše a na svojom ranči v Texase pochopil, že sa s Ruskom bude dobre spolupracovať v boji proti terorizmu. Vládnutie končil krátko po ruskej invázii do Gruzínska.
Trump si podal ruku s diktátorom, rozhorčil viacero kritikov Čítajte Ani Nixonova cesta do Číny nebola začiatkom 70. rokov dôvodom ideologických zmien v Číne.
Po prvé, Mao vtedy jednoducho potreboval spojenca (alebo aspoň nenepriateľa) v geopolitickom súboji so Sovietskym zväzom, a k skutočným zmenám prišlo až po smrti legendami opradeného predsedu.
Takže nie Nixon, ale Teng Siao-pching zmenil Čínu na súčasný mix kapitalizmu a diktatúry jednej strany.
Skutočné zmeny sa neodohrávajú na priamych stretnutiach lídrov, ani na veľkolepých tlačových konferenciách, ale na zdĺhavých rokovaniach na nižších úrovniach. Nixon mal v Číne svojho Kissingera, Trump má… Pompea.
Demokraticky zvolený líder by sa pri podobných udalostiach mal aspoň vyvarovať slov, za ktoré sa neskôr môže hanbiť.
