Doba sa zrýchľuje. Ešte pred mesiacom sme sa o prezidentských voľbách mohli rozprávať vlastne len akademicky, potom začali pribúdať tempom troch kusov za deň, takže dnes poznáme takmer všetkých podstatných uchádzačov. To „takmer“ však predstavuje jedného z kľúčových kandidátov, to jest človeka Smeru.

Skutočnosť, že netušíme, koho ešte stále najsilnejšia strana nasadí do pretekov, ilustruje jej bezradnosť. Môžeme však aspoň škrtať.
Robert Fico svoju kandidatúru vylúčil už mnohokrát a tentoraz mu môžeme aj veriť. Nielen preto, že jeho potomstvu neprajeme nič zlé, ale azda možno veriť, že základné politické inštinkty mu ešte fungujú. Druhá porážka rovnakého druhu, akú utrpel s Kiskom, by bola definitívna diskvalifikačná facka.