Predseda vlády je, verte-neverte, citlivý človek. Slovenskej vlády, dodávam, aby ste zbytočne nestrácali čas. Možno tomu neuverí ten, kto si ešte pamätá, ako na jeseň 1990 počas schvaľovania jazykového zákona nechal náš premiér kľačať stovky ľudí pred parlamentom a nevystúpil pred nich a neobhajoval svoju pravdu. Kto by si takisto nepamätal, ako po parlamentnej noci odkázal všetkým nespokojencom - "je po voľbách, zvyknite si", a mnohí sme to vnímali nie ako prejav demokratického väčšinového systému, ale hrubej arogancie a cynizmu. Mýlili sme sa, treba dnes dodať. Takisto ako vtedy, keď sme si mysleli, že pán premiér vie o čistkách v okresoch a cynicky ich schvaľuje, lebo nám to naznačovala korešpondencia poslanca SNS V. Morica s jeho úradom, vypovedajúca o tom, ktoré fleky v štátnej správe ktorej koaličnej strane pripadnú a ktorí ľudia pôjdu na ulicu.
Alebo vtedy, keď sme sa nazdávali, že pán premiér má rozhodujúci vplyv na zarážajúci priebeh privatizácie (ako nám nedávno povedal predseda ZRS J. Ľupták či prezident Prezídia FNM Š. Gavorník, ktorí sa cítia pri schvaľovaní privatizačných projektov ako outsideri, lebo ich HZDS vždy prehlasuje), len rafinovane a arogantne ukrýva svoju zodpovednosť za novelu zákona o veľkej privatizácii (veď sám ju počas parlamentnej noci schvaľoval), ktorá preniesla právomoci schvaľovať privatizačné projekty z vlády na FNM.
