Autorka je lekárka a spisovateľka.
Kde sú tie časy, keď si tínedžerky kupovali upírske ságy, a nie motivačné diáre? povzdychol si nedávno jeden kníhkupec. Keďže dievčatá si vždy písali do pamätníčkov rôzne citáty a facebook je plný farebných statusov s hlbokými alebo „hlbokými“ myšlienkami, až taká dekandencia oproti minulosti to nebude.
Len dobrý odhad trhu. Trúfam si tiež odhadovať, že motivačnú literatúru čítajú viac ženy. Ale tie tvoria zákaznícku väčšinu kníhkupectiev.
Trh sa však už posúva aj k nižším vekovým kategóriám a ak autor vie ako na to, ani chlapci neostanú imúnni. Potom kníhkupec musí prehltnúť, že sa desiatka tínedžerov denne pýta na knižku, ktorou by maximálne podložil stôl.
Nie, nemyslím si, že niekto má výsadné právo rozhodovať o tom, čo by iní mali čítať. Rovnako nemám rada vysmievanie sa z motivačnej literatúry všeobecne.
Celkovo sa mi zdá tristné, ako sa vo virtuálnych čitateľských komunitách ľudia dokážu dourážať pre svoj vkus a jedným dychom proklamovať vieru v romantický mýtus, že literatúra sama osebe je dobrá alebo lepšia ako hocijaké komunikačné médium.
“Dobré knihy často motivujú a učia zaujímať správne stratégie viac než tie s nálepkou motivačná literatúra.
„
Považovala by som za pozitívum, ak po motivačnej literatúre siaha adolescent, lebo asi hľadá a usiluje sa urobiť niečo so sebou a svojím životom.
Horšie je, že z tej záplavy vytŕčajú najčastejšie kompiláty stokrát prepraných „múdrostí“ s nulovou pridanou hodnotou, ale zato pod známou značkou. Ešte horšie, ak kompilátu chýba akákoľvek literárna, gramatická aj morálna úroveň, zato má bombastické promo.
To už človek mimovoľne premýšľa, aký zákaz by mohol platiť na samovydávanie takýchto kníh v trhovej demokracii a aké opatrenie by mohlo zamedziť ich vplyvu. No a napadá ho jediné: správny protijed.
Alebo, ako hovorí Isola Pribbyová: „Keď začnete čítať dobré knihy, prestanú sa vám páčiť zlé.“ A kto je Isola Pribbyová?
No predsa postava z románu s názvom Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť. Románu, ktorý motivoval moju známu založiť knižný klub, čo dnes úspešne funguje pri Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach a môžu sa tam motivovať k čítaniu fajnových kníh (namiesto jalových sporov, čo je dobrá a čo zlá literatúra).
Mimochodom, spomínaný román, je jednou z nich. A ak vás nemotivuje založiť knižný klub, možno povzbudí navštíviť Normanské ostrovy.
Dobré knihy totiž často motivujú ľudí a učia ich zaujímať správne stratégie viac než tie s nálepkou motivačná literatúra. Len si ich pustiť do života.
