Pri letuškách je to samozrejmosť. Zvykli sme si, že kávu nám podajú s úsmevom. A ak by nám niektorá odvrkla, že toto predsa nie je Air Dubaj, tušíme, ako sa sťažovať. Aj preto by takáto poznámka asi ani neprišla.
Prípad Magdalény Godorovej, ktorej syn sa sťažoval na necitlivé zachádzanie s jeho umierajúcou matkou, nás upozornil, že prívetivosť u sestier akosi nemožno vymáhať a samotné zdravotníctvo ani nemá spôsob, ako zamestnancov potrestať za hrubosť.

Stavať takéto porovnanie medzi letuškami a sestričkami isto kríva aspoň na jednu nohu, no skúsme myšlienkový experiment.
Po letušky ako príklad sme zašli, lebo v tomto prípade sa úplne samozrejme rozumie, aká veľká časť ich práce spočíva v navodzovaní pocitu dôvery a ochoty. Akoby tu boli pre vás, podajú a dohliadnu, kým sa nemôžeme pohnúť zo sedadla.
Sestričky nepredpisujú liečbu ani neoperujú, veľká časť ich práce pozostáva zo starostlivosti. Čo je obludne vyčerpávajúce a nedá sa to tak jednoznačne skontrolovať, keďže spôsob, akým sa pristupovalo k pacientovi, sa do karty nepíše.