Autor je štátny tajomník ministerstva obrany nominovaný stranou Most-Híd
V uplynulých týždňoch sa zrodilo jedno z najdôležitejších rozhodnutí slovenskej bezpečnostnej politiky v poslednom desaťročí. Rozhodli sme sa, že od júla tohto roka sa zapojíme do tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Konkrétne, Slovensko vyšle 152 vojakov do Lotyšska, kde budú pôsobiť pod kanadským velením.
Prečo je to také dôležité a a prečo vlastne má Severoatlantická aliancia vojenské jednotky v Pobaltí? Keďže je táto téma aj intenzívnym cieľom propagandy a rôznych dezinformačných teórii, pokúsim sa to vysvetliť.
Odkedy sa NATO v rokoch 1999 a 2004 rozšírilo o stredoeurópske a pobaltské štáty – a následne aj o balkánske – na území týchto krajín de facto neexistovala aliančná vojenská prítomnosť. Najmä Poľsko a tri pobaltské republiky o to viac-menej pravidelne žiadali, keďže ich pohľad na Rusko bol, ako sa ukázalo v rokoch 2008 a najmä 2014, realistickejší.
Medzi spojencami však pre takýto krok neexistovala politická vôľa. Argumentovalo sa, že aliančnú vojenskú prítomnosť na „východnom krídle“ si bezpečnostná situácia nevyžaduje. Čo znamená, že drvivá väčšina členských štátov si myslela, že Rusko ani nikto iný nepredstavuje reálnu hrozbu pre Pobaltie.
Bolo to dlhé obdobie budovania „strategického partnerstva“ s Moskvou, kým sa tá nerozhodla inak.
Niečo sa stalo
Všetko sa zmenilo v roku 2014. Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu a vojenskou silou zmenilo hranice vo východnej Európe, anektovalo Krym. Zároveň organizuje rozsiahle vojenské cvičenia, často aj s útočným scenárom, smerom na západ, najmä na Pobaltie a Poľsko, ale aj v širšom priestore Baltského mora.
