Autor je medzinárodný sekretár Únie európskych federalistov na Slovensku.
Minulotýždňová schôdzka siedmich kľúčových ekonomických mocností v kanadskom Charlevoix naplno odhalila hlboké rozpory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zvyšnými členmi tohto elitného klubu. A to nielen v otázkach globálnej klímy či budúcnosti iránskej jadrovej dohody, ale najnovšie aj v dôležitých ekonomických témach, najmä pokiaľ ide o zavedenie dovozných ciel.
Žiadny svetový poriadok netrvá večne, paradoxné však je, že zmeny vychádzajú práve z administratívy krajiny, ktorá bola garantom rozloženia síl na geopolitickej scéne.

Summit G7 pod organizačnou taktovkou liberálneho kanadského premiéra Justina Trudeaua bol plný nádejí a mnohí očakávali zmenu postoja šéfa Bieleho domu v citlivých medzinárodných otázkach. Veľké očakávania však zvyčajne plodia veľké sklamania. Trump nezaprel nielen to, že má enormné ego a nevyberavý diplomatický slovník, ale aj to, že je nespoľahlivým partnerom a politikom, ktorý nedoceňuje ďalekosiahle dôsledky svojich krokov.
Už meškanie, s ktorým dorazil americký prezident na stretnutie, ukázalo, že ani po roku a pol v úrade nedorástol na formát svetového štátnika. Fotografie sediaceho Trumpa so založenými rukami a okolo neho stojaci a nechápajúci lídri zvyšných krajín najlepšie ilustrujú atmosféru, v ktorej prebiehal summit G7. Pritom program rokovania, ako aj text záverečného vyhlásenia, sa pripravoval veľmi opatrne a do najväčších detailov.