
Veľkému vrčaniu koalície a špeciálne Smeru na Kiskovu správu sa dá rozumieť. Muselo bolieť, zvlášť uši, ktorých majiteľ sa cíti bez viny. Faktom však je, že z polohy „opozičného politika“ (Fico) by v slovenskej realite rozprával takmer ktokoľvek. Atmosféra v spoločnosti je na svojom „low“, pričom súvislosť s vládnou mocou a jej pozadím – v zmysle nielen politickom – sa nedá odtajiť.
Smer-SNS-Híd môžu hovoriť, že Slovensko nie je žiadna čierna diera. Ako všetkými (živánskymi) masťami mazaní politici však musia vedieť, že určujúce nielen pre tón a obsah správy, ale akékoľvek oslovenie širšieho auditória sú prevažujúce pocity voličstva. Do ktorých sa – páči či nepáči – Kiska celkom trafil, čomu pritakávajú ozveny z pohostinstiev aj ulice.