Autor je učiteľ a spisovateľ
Jedným z dôsledkov niekoľkodňovej hospitalizácie môže byť aj to, že si v rámci skrátenia chvíle pustíte televízor. Už ste počuli o kanáloch Wau či Doma, občas z nich na vás v krčme čosi aj vytieklo, ale keď prvé, čo sa mihne na obrazovke, je McGyver, takmer vás to až upokojí.
Výborne, roky uplynuli a okrem nich už nič iné. Sledujete seriálového hrdinu, ako sa vysekáva z neriešiteľného problému, a to vás vracia do mladosti.
Na ďalších kanáloch sa toho tiež veľa nezmenilo. Ani tu vás okrem pomyslenia na to, že ich pozeraním stále márni čas nezanedbateľné množstvo ľudí, nemá čo vydesiť.
Ale potom to zvrtnete na TA3 a tam – Kotleba. Píše sa pondelok, ide to zo záznamu, no vy už viete, že ani ku koncu týždňa, hoci medzitým v Singapure Spejbl s Hurvínkom podpísaním bezcenného zdrapu papiera zmenia chod dejín, vám ten rozhovor nezíde z mysle.
Nejde o Mizíka, ten je vo veci nenávistného statusu, samozrejme, nevinný ako čerstvo počaté dieťa, ide skôr o tú pasáž, kde sa Kotleba pochváli, že sa nedávno vrátil zo Sýrie. V prvej chvíli vám napadne, či tam išiel s Bubom.
Lebo však s kým iným?
