Autor pracuje v Českom rozhlase
Od chvíle, keď Andrej Kiska oznámil svoje politické odchádzanie, sa Slovensku aj Európe priťažilo. S každým novým kandidátom na prezidenta začína byť jasné, ako bude súboj o prezidentský palác zrejme vyzerať. Teda, že v druhom kole sa pokojne môže stretnúť kandidát Smeru s Marianom Kotlebom.
Zhoršuje sa tiež situácia v Európe a vo svete: americký prezident Donald Trump rozkladá euroatlantické obchodné i politické spojenectvo, Kimovi odpustil brutálne porušovanie ľudských práv výmenou za nejasnú dohodu; Rusko sa nadmieru dobre darí v dezinformačnej vojne proti Západu.
Európska únia je ako povestný osol medzi dvoma kôpkami sena, ktorý umrie od hladu, pretože sa nevie rozhodnúť ani pre tú vľavo (užšia spolupráca), ani pre tú vpravo (voľnejšie spolupráca). A v Taliansku, čo je pre vývoj na starom kontinente naozaj dôležitá krajina, zostavili vládu ľaví a praví extrémisti.
Až do toho všetkého príde ekonomická recesia – a ona ako vždy príde –, nastanú veľmi nebezpečné časy.
Obľúbený ako populista
V tejto situácii na Slovensku vypratáva pozície politik, ktorý je jediným bytostným demokratom vo významnej ústavnej funkcii v strednej Európe. Ktorý sa teší takej dôvere občanov, akú inde majú len populisti. A ktorý je schopný prezidentskú pozíciu obhájiť.
Navyše politik, ktorý práve nedávno prešiel skúškou ohňom a dobre v nej obstál. Áno, reč je o politickej kríze, ktorá vypukla po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Rýchly vývoj vtedy nezvládol ani machiavellista Robert Fico, ani jeho pravá ruka Robert Kaliňák, dokonca ani politický rutinér Béla Bugár. Andrej Kiska síce nedosiahol svoj cieľ – teda rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, prípadne predčasné voľby. Stav spoločnosti napokon veľmi kriticky popísal vo vystúpení v Národnej rade.
