Sú chvíle, keď sa zdráhate niekoho skritizovať, lebo viete, že presne o to mu išlo. Pritiahnuť na seba a svoju špinavú tému pozornosť a zasmradiť verejný priestor.
Niekedy sa však nedá inak, napríklad vtedy, keď v sebe Robert Fico objaví transparentné chúťky a príde s originálnou myšlienkou, aby sa na prezidentských kandidátov počas kampane nevzťahovalo daňové tajomstvo. Vraj, aby sa neopakovali trampoty, aké má Andrej Kiska. Vkusné.
Fico navrhuje, aby sa kandidáti na prezidenta vzdali daňového tajomstva Čítajte Skraja si teda povedzme, že Ficov návrh je hanebnou, nekompetentnou perfídnosťou hneď v niekoľkých rovinách.
Napokon, ako vždy, keď sa tvári, že z tvárnej hnedej substancie pletie bič, napríklad v podobe zákona o preukazovaní pôvodu majetku, na ktorom postavil úvodnú fázu samostatnej politickej kariéry a ktorý je len legislatívnym slepým črevom.
Čitateľ odpustí, ale v tomto prípade sa nedá začať inde ako pri osobe navrhovateľa. Konkrétne, na lorda transparentnosti sa tu hrá pán, ktorý svoju dráhu odštartoval multimiliónovou kampaňou financovanou z dodnes neznámych zdrojov.
