Že etika a morálka sa nedajú zdravotníkom prikázať, vyzerá ako logický koniec debaty, skôr než sa začala.

Pacienti sa môžu sťažovať, ak bol zbabraný nejaký výkon či čosi zle predpísané. To sú rukolapné chyby, kde sa ako-tak dá vystopovať zavinenie a baviť sa o treste.
Ale potom je tu rozsiahla sivá zóna, kde sa už ťažšie určuje vina a – ako sme zistili na prípade Magdalény Godorovej, ktorej syn sa chcel sťažovať – možnosti kohosi potrestať akosi niet.
Pacient sa ocitol v situácii, keď dopláca nielen na samotný stav sektora. Ale tiež na to, že s rednúcim personálom narastá aj nevôľa riešiť čosi také sporné, ako je neochota či priam arogancia tých ochotníkov, ktorí v zdravotníctve pracujú.
Od Kalavskej odkázali, že budú pokračovať v tréningoch slušnosti. Tým sa, samozrejme, nič nepokazí, no postavenie samotného pacienta sa ani nijako neposilní.
Len šanca, že narazí na človeka trénovaného či prirodzene nadaného. Preto nám volanie po pacientskom ombudsmanovi neznie vôbec zle.